
Rodičia vs. deti
Čas detstva má nesmierny význam. Má to byť obdobie, v ktorom zažívame veľa radosti, zábavy, smiechu i bezstarostnosti. Čas dospievania je zase obdobím, v ktorom by sme mali dozrieť, dorásť do dospelosti a prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia aj skutky. Dospelí plnia v tomto procese neodškriepiteľnú úlohu: majú deťom v ich raste pomáhať a podporovať ich.
Rodičovstvo je vtedy náročné a hociktorý rodič môže v tejto neľahkej úlohe padnúť do pasce:
buď svoje dieťa veľmi chráni pred zodpovednosťou, alebo naopak, urobí z neho príliš skoro dospelého. Zavčasu ho zasvätí do vecí, o ktoré by sa ako dieťa (či dospievajúci) nemalo starať. Je to primnoho zodpovednosti na „detské plecia" a deti, keďže ľúbia svojich rodičov, často nevedia povedať nie, preto potrebám rodičov vyhovejú. No deti sú na tomto svete nato (v zdravých vzťahoch to tak je), aby rodičia napĺňali ich potreby, nie naopak.
Bútľavá vŕba
Rodičia si väčšinou nevyberajú deti do roly dospeláka náhodou, ale zvyčajne preto, že ich k tomu donútila životná situácia. Často je spojená so stratou v rodine – so smrťou blízkeho človeka, s rozchodom rodičov, so stratou blízkosti (citovej) medzi rodičmi, s neverou jedného z rodičov či s alkoholizmom, alebo inou závislosťou partnera. Nech už je príčina akákoľvek, dopad na dieťa je podobný. Buď sa cíti zodpovedné za niečo, čo mu nepatrí, alebo ak neuspeje, prežíva pocity viny („ja za to môžem") či hanby („nezvládol som to, zlyhal som") a pod.. Niekedy deti poskytujú rodičovi pomoc vo forme „bútľavej vŕby" („povedz, pomôž mi, čo mám robiť", „mám sa s tvojím otcom rozviesť?", „už iba ty si moja jediná nádej"). Dieťa sa tak dostáva do nezávideniahodnej situácie.
Zopár rád
Ponúkam vám niekoľko rád, ako naložiť so situáciou, keď ste sa stali priskoro dospelými:
1. Otvorene hovorte o tom, čo cítite. Ak sa vám zdá úloha, ktorou vás rodič poveril, priťažká,
nebojte sa to povedať. Vyjadrite svoj hnev, smútok, krivdu či pocit viny.
2. Povedzte rodičovi, že ho máte radi, ale že to, čo od vás žiada, je nad vaše sily.
3. Keď už ste vtiahnutí do nejakej dospeláckej roly, v každom prípade využite všetok voľný čas
na bezstarostnosť, hry, zábavu, na to, čo radi robíte. Aj vy máte právo načerpať sily a úžitok pre seba (niektorí rodičia hovoria „my", „naša rodina" a málo dbajú na potreby jej jednotlivých
členov, na potreby „ja").
4. Nie ste zodpovední za to, čo sa nepodarilo vašim rodičom.
5. Hovorte o svojich želaniach a o tom, čo potrebujete vy. Vaše naplnené túžby raz pomôžu
vám, vášmu partnerovi aj vašim deťom žiť svoj život šťastne.
ziwhat.sk