aby nie ľudia videli, že sa postíš...

Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. (Mt 6, 16 - 18)

Na začiatok si položme otázku: ,,Čo pre mňa znamená pôst?“ Odpovede by som si vypočula určite rôzne. Pre niektorých je pôst pochmúrny čas, kedy sa nechodí  na zábavy. Pevne verím, že aspoň niektorí vnímajú pôst ako príležitosť stretnutia sa s Pánom aj cez utrpenie a bolesť. Ponúkam niečo na zamyslenie a pevne verím, že aj na povzbudenie.

Pán zastavil sa na brehu

Pane, vošiel si do srdca, v ktorom je prázdno. Do domu, kde panuje hnev, do školy, ktorá ma znechucuje svojimi povinnosťami.

Hľadať ľudí ochotných ísť za ním

Čakám na Tvoje prijatie. Nebudem ťa do ničoho nútiť. Rozhodnutie ma nasledovať je iba Tvojím rozhodnutím. Moje podmienky sú jasné: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mt 16, 24) Ja stále čakám a podávam ti svoju ruku.

A loviť srdcia slov Božích pravdou

,,Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14, 6) Tento svet ťa chce oklamať. Ponúka ti falošné šťastie v peniazoch, majetku, sláve. Vraj si slobodný, môžeš si robiť čo chceš. Ja ti ponúkam svoj kríž.  Keď sa rozhodneš ísť mojou cestou, tvoj život nebude ľahký, ale ja si ťa ochránim a spolu prekonáme všetky ťažkosti.

O Pane, aj na mňa si sa pozrel

,,Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa.“(Ž 40, 18). Si pre mňa výnimočný, v mojich očiach máš nesmiernu cenu. Nezáleží mi na tom, akú nosíš značku, akú hotovosť máš pri sebe, množstvo tvojich titulov, mňa zaujíma veľkosť tvojho srdca.

Tvoje ústa vyriekli moje meno

Volám ťa po mene. Aké úžasné Pane, že Ty taký nesmierne mocný sa skláňaš ku mne nehodnému Tvojej lásky. Človeku, ktorý ťa často zrádza.

Svoju loďku zanechal som na brehu

Pane, túžim ísť Tvojou cestou. Vzdávam sa svojej „loďky“ aj s jej nákladom, ktorým je moja pýcha (všetko dokážem ja sám), ctižiadostivosť (túžbu ísť za svojím cieľom, nehľadiac na zranenia, ktoré spôsobujem), moje závislosti a všetko, čo by ma potiahlo ku dnu.

Spolu s tebou nový chcem začať lov

Tu som Pane. Stojím pred Tebou prázdny, opustený, opovrhnutý najbližšími, plný sklamania a bolesti. ,,Čuj Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma. V srdci mi znejú tvoje slová: ,,Hľadajte moju tvár!“ Pane, ja hľadám tvoju tvár.“ (Ž 7, 8)